Mravce a pavučina
....Ponáhľajú sa do svojich betónových, panelových tichých, prázdnych obydlí ktoré sú aj cez svoju ťažkú prázdnotu plné. Plné iných mravcov, zvukov, emócií. Zakrývajú sa kusmi látky, ďáždnikmi, novinami a bežia ako o život do domnelého tepla a pokoja svojich domovov v ktorých snívajú svoj život o luxusnom aute, dovolenke, dome, chate mimo mesta či aspoň väčšom byte.A s nimi utekajú do svojich nablýskaných audiniek, meďákov či lexusov červené mravce ktoré sa agresívnejšie predrali za svojimi cieľmi poháňaný konvenciami a zvykmi spoločnosti. Nasadnú do svojich luxusných áut, aby sa odviezli do svojich luxusných víl a apartmánov s luxusným výhladom na mraveniská čiernych mravcov-snílkov. Červené mravce už nemusia snívať o materiálnom zapezpečení ale mnohý z nich to stále robia pretože chcú viac. Nikdy nemajú dosť a nikdy dosť mať nebudú. Ale to je zakódované kdesi hlboko v ľudskej povahe. Materiálne hodnoty už v minulosti často prevyšovali tie duchovné. Nie je to problém súčastnosti.